Príbeh mojej marmelády (1. časť)

Autor: Radovan Cifra | 22.3.2015 o 10:00 | Karma článku: 10,29 | Prečítané:  17503x

Ako som sa dostal k vareniu marmelády a čo ma na nej fascinuje, láka a aké starosti pri jej varení môžu každého vareniachtivého postretnúť, aj o tom sa snažím písať.  

Ako veľa ľudí, aj ja som zachytil v médiách správu o Blanke Milfaitovej, ktorá vyhrala súťaž o najlepšiu marmeládu na svete. Bol som z toho nadšený a chcel som zistiť viac. Našiel som si teda rozhovory tejto milej dámy a zistil som, že jej marmelády sa dajú zakúpiť aj v Slnečnej kaviarni v obci Srní na Šumave. Pre mňa to bolo potešujúce, pretože som mal na Šumavu plán ísť aj s mojou priateľkou (teraz už snúbenicou) a pár kilometrov od Srní aj bývať v Penzióne Waikiki v Kašperských horách.

Moja cesta za marmeládami prebehla bez problémov, ale na mieste ma čakalo nemilé prekvapenie – v pondelok majú zatvorené a ostatné dni otvárajú až o 12:00. Tak som sa tam vybral na ďalší deň, bolo po 16:00 a otvorené má kaviareň až do 18:00. Na moje prekvapenie som sa dozvedel, že už sú v ten deň všetky marmelády vypredané a že mám prísť na ďalší deň. Bol som trošku rozčarovaný, a tak som sa začal pýtať, či je možné si u nich marmelády objednať a samozrejme ich aj hneď zaplatiť. Na to som dostal odpoveď, že určite nie, že oni nerobia žiadny podpultový predaj a že kto prvý príde, ten si kúpi a kto príde neskôr, ten má smolu. Zdalo sa mi to trochu nespravodlivé, lebo rovnako sklamaný ako ja odchádzali aj ďalší zákazníci, ktorí tam prišli po mne a tiež si chceli kúpiť slávne marmošky od Blanky (počas tej hodiny, čo sme si tam dávali koláče a kávu sa sklamane otočili okrem mňa 3 ďalšie osoby). Keď sme odtiaľ odchádzali, tak som sa ešte opýtal, či mi vedia povedať, aké marmelády budú mať k dispozícii na ďalší deň. Odpoveď ma šokovala: „My ešte nevieme, aké marmelády budeme variť, to uvidíme zajtra ráno. A viete vy, ako sa varia marmelády? To nie je také ľahké.“ Zdravo nasr.tý som viezol seba aj mojich blízkych späť do Kašperských hôr a premýšľal, či je to naozaj také ťažké. V stredu  som sa teda dostavil s malou dušičkou do Slnečnej kaviarne o 13:30 a na moje milé prekvapenie som mal možnosť kúpiť si marmelády a džemy, aké mali a koľko som  chcel. Zaplatili sme cez 25 Eur (za 2 marmelády a 4 džemy) a s pocitom spokojnosti sme sa mohli začať baliť na cestu domov. Marmelády a džemy, ktoré sme kúpili, boli naozaj geniálne a každému chutili. Dokonca moja dlhoročná kamarátka ju odmieta do dnešného dňa otvoriť, lebo sa jej páči obal, v ktorom je marmeláda uložená a nechce tú krásu pokaziť (týmto ju do Modranky pozdravujem).

Doma v Trnave som začal zisťovať, ako sa marmeláda varí a čo všetko k tomu treba. O mojich začiatkoch, kedy som si porezal v jeden moment 3 prsty pri pasírovaní ovocia alebo vylial horúcu marmeládu mame na koberec, na čo našťastie dodnes neprišla a ja som to stihol do jej príchodu z práce vyčistiť, nebudem veľmi písať, hoci po tomto článku budem asi mať čo doma vysvetľovať :-). (koniec 1. časti)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?